V marci sme spoločne zozbierali pekných 520 eur od 46 darcov, čo nám opäť umožnilo pomôcť 4 námestovským rodinám čiastkou 100 eur a ešte aj rodine z Hruštína a Babína po 70 eur. To fakt poteší.
Pred pár dňami mi opäť niekto ponúkal obnosené šatstvo. Priznám sa, nemám rád keď si niekto upratuje doma v skrini ( a možno aj v živote ) a má pocit, že šatstvom vo vreci tak trochu zachraňuje svet. Aj keď viem, že by to možno niekomu prišlo vhod, aj tak skoro vždy zdvorilo odmietnem. Nie ani tak kvôli problémom s triedením, skladovaním atď. Nemám prosto odvahu to ponúknuť. Keď vidím s akou zaťatosťou tieto rodiny vzdorujú nepriazni osudu … pripadalo by mi to akosi ne(v)hodné.
Tu sa už asi dostávam k samotnej podstate toho, čo považujem za núdzu. Pre mňa je už núdzou stav, keď nemôžem poslať dieťa na školský výlet, plavecký či lyžiarsky výcvik, lebo jednoducho mám len na to základné. Je to stav postupného strácania spoločenského kontaktu so svojim okolím, pre ktoré už niesom dosť dobrý. Stav, keď z ľudí tvrdá realita ohlodáva kúsky hrdosti.