Pred pár týždňami nám zo štatistického úradu poslali tlačivo, do ktorého sme im mali vpísať všetky naše náklady spojené s chodom Námestovského anjela n.f. Tak sme im teda poslali naspäť tlačivo so samými nulami. O týždeň nám pani volá, že to máme zle vyplnené. Dalo nám to dosť námahy vysvetliť, že žiadne auto, benzín, nájomné či platy zamestnancov neplatíme a že tá trocha nákladov vlastne nestojí ani za reč, nie to ešte za vyplnené tlačivo. Tak to nakoniec pani vzdala a dúfam, že zase máme na chvíľu pokoj 🙂
Minulý týždeň sa zase ozvala mamina z Rabče, ktorej synovi postihnutému obrnou sme jednorázovo prispeli na operáciu hybnosti nôh ( príspevok z 13.3.) . Práve sa zotavuje doma a veria, že po odoznení pooperačných bolestí to bude už lepšie. Tak ma požiadala, aby som všetkým darcom za jej syna poďakoval, preto to robím teraz, tu a rád.
Inak veci plynú v pokojnom rytme. Peniaze prichádzajú a zase odchádzajú tam, kde je treba. Bez famfár a veľkých gest. Lebo všetko podstatné sa deje v rodinách. V rodinách obdarovaných a nie menej doležité v rodinách darcov.
V máji nám na účte pribudlo 1165 eur od 66 darcov, čo je zase o čosi viac ako minule. Vôbec si na tom nezakladáme, lebo ani strom nevyrastie až do neba. Aj tak sme však trocha zvedaví, aké nové možnosti pred nami otvorí vyúčtovanie 2% z tohtoročnej dane. Zatiaľ máme len príjemné indície, ale výsledok sa dozvieme snáď už čoskoro. Tak ak by sa našiel nejaký dobrý nápad, budeme ako vždy radi.