Sú to už 2 dni, čo sme opäť po 4 rokoch absolvovali okružnú jazdu po obciach námestovského okresu. Znovu sme oslovili všetky obecné úrady aby vybrali rodinu, ku ktorej osud nebol práve žičlivý a ktorej darovaných 100 eur aspoň trochu pomôže pofúkať rany a potešiť srdce. 16 rodín , bývajúcich od najskromnejších dreveníc po novotou voňajúce domy, tam dieťa jediné a tam zas detí 10, v očiach prekvapenie, trochu pochybností, radosť aj slzy, pestrý kaleidoskop tvárí, pováh a príbehov. Skoro všade vládne predvianočná pohoda, no niekde je naša návšteva jednou z mála radostí za posledné týždne či mesiace. Všetkým sme radi pomohli a s niektorými sme sa určite nevideli naposledy. Stručné zhrnutie nájdete tu. Chcem veriť že naše snaženie inšpiruje a povzbudí zodpovedných ľudí na obecných úradoch, aby sa nebáli prevziať časť zodpovednosti za osudy tých najslabších v obci. Lebo ak sa budú pýšiť len krásnym námestím s fontánou obkolesenou četujúcimi školákmi, o čo sú lepší od macochy ktorá pred návštevou schovala popolušku pod koryto ?
V piatok sme sa s Palim boli pozrieť na boxersú show v Klinci, na ktorú nás ako zástupcov Námestovského anjela pozval Box klub Triebeľ. Bol som naozaj zvedavý ako vyzerá box naživo, lebo doteraz som tieto súboje videl len v telke. Mal som tradičnú predstavu, že je to dosť surová zábava pre chlapov, preto ma dosť prekvapila reakcie mojej desaťročnej dcéry Kláry, že sa chce ísť pozrieť so mnou. Po zhliadnutí naozaj skvelo predstaveného boxerského tréningu s pestrou rozcvičkou, úskokmi a krokovými vyriáciami hodnými tanečníkov, prišli aj ukážky zápasov v thajskom a tradičnom boxe. Najviac som sa ale tešil na súrodencov Triebeľovcov, ktorých športové úspechy zapĺňajú športové rubriky oravských novín. Bola radosť pozerať na ich mrštnosť a boxerskú vyspelosť. Aj som Klárku podpichol, či nechce vymeniť svoj spev a hodiny klavíra za box, ale … škoda lebo pri bitkách s našim Adamom to nebolo zase celkom márne a po patričnom vylepšení úderov… 🙂
http://youtu.be/YO7oefB73jE
V príhovore k divákom sa mi podarilo skoro nemožné a to popísať paralelu medzi boxom a charitou 🙂, čo neostalo bez odozvy a diváci naozaj zodpovedne prispievali do pripravených pokladničiek. Za necelé 2 hodiny sa vyzbieralo veľmi pekných 302 eur , ktoré sme ešte v ten deň odniesli do Zákamenného (pozri 13.12.2013). Tam ma štvornožky privítal najmenší člen rodiny – bacuľaté dievčatko Mirka, ktorá bola pri mojej poslednej návšteve ešte len v maminom brušku. Na chvíľu sme sa usadili vo vynovenej kuchyni a trocha pokecali o živote. Tak ako vtedy sa nik nesťažoval, ale z reči bolo jasné že peniažky sú na správnom mieste.
Jarka mi stále hovorí, že cez sviatky ľudia radi čítajú, preto pre tých čo sa nedostanú k MY Oravským novinám tu prikladám článok, ktorý predstavuje jednu z našich rodín, ktorej svojimi pravidelnými mesačnými príspevkami spoločne pomáhame. Čítal som si ho už asi 5 krát a mám silný pocit, že takéto rodiny zosobňujú to najlepšie čo v oravskom človeku možno nájsť.