Moja mamina sa od nepamäti snažila aby nám nič nechýbalo. Brala smeny navyše, chodila na nočné, len aby sme sa my deti mali čo najlepšie. Je pravda že finančne sme boli na tom slabšie, ale ani jeden z nás sa nikdy nesťažoval že nemá značkové tenisky alebo mobil. Mali sme len jeden plat, ja som študovala na strednej a bratia na základnej škole v Námestove. Nebolo to ľahké, ale čas rany lieči a nám sa začalo dýchať lepšie.
Až doteraz. Mamine diagnostikovali ťažkú chorobu. Podstúpila už 2 operácie. Začal sa kolotoč pobiehania v nemocnici , u lekárov, rôzne vyšetrenia. Zvládneme to, veď je to mladá žena, do práce však nenastúpi možno ani najbližší rok a maródka moc peňazí nevynesie.
Všetci budeme pomáhať ako sa len dá, keďže každý má nejaké tie svoje neveľké príjmy ale nebude to ľahké. Vieme len to, že našej maminke nedovolíme umrieť a budeme robiť všetko preto, aby sme ju z toho dostali. Aby sa znovu mohla usmievať a nebáť sa čo bude s ňou a s jej deťmi, keď ju táto mrcha choroba dostane. S rakovinou nie sú žarty, je mocná ale ako sa hovorí každý má svoju achilovu pätu a my tú jej nájdeme a navždy ju zničíme. Zvládneme to, zvládli sme aj horšie. Ak sa dá pomôcť …
Ďakujem za čas ktorý ste strávil pri prečítaní tohto e-mailu.
Ďakujem. S pozdravom J.K.
Dnes nebudem k týmto slovám už nič dodávať. Snáď len toľko, že to Ďakujem patrí Vám. Za to že pomáhate, že svoje srdcia počúvate, za to že ste.
JG