Len pred chvíľou som sa vrátil z „rozvozu“ novučkých matracov, tak ako minulý, ba aj predminulý rok. Úvod nič moc, lebo v Kline naša adresátka nebola doma ( mobil nebrala ) a stará mama na nás hľadela veľmi nedôverčivo . Zjavne si myslela, že matrac bude treba zaplatiť. Nepomohlo nám veru žiadne vysvetľovanie ! Keď sme ho so synom niesli k nechápajúcim susedom ( aby nám matrac na hodinku uschovali ), pripadal som si ako otravný podomový obchodník. Našťastie akurát dorazila naša pani a mohli sme jej s úľavou matrac odovzdať. Uff !
Potom to už šlo našťastie hladko. Námestovo, Zákamenné, Hruštín a na koniec Babín. Koláčiky, trubičky, korbáčiky, no nedajte si 🙂 ! V Babíne sme sa už nemuseli ponáhľať a trochu sme pokecali s maminou a dievčatami, ktoré ma už poznali z letného tábora. Prváčke Žanetke som úprimne chválil naozaj vzorné zošity, najstaršia Zuzka spievala ( Žanetka + Renátka + Jožko = vokály v pozadí 🙂 ), babka spokojne načúvala … pohodka. Mamina len minulý týždeň robila rozhovor pre čitateľov MY Oravských novín, ktorý si môžete prečítať aj tu . Patria medzi naše rodiny takmer 3 roky a platí pre pre nich to známe: Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže !
A teraz ešte pár „telegrafických“ správ.
– Pred pár dňami som dostal SMSku od pani Magdy z Oravskej Lesnej (2.2.2013 a 19.9.2012), že sa im v novembri narodila malá princezná, s kráľovským menom Alžbetka ! Želáme všetkým veľa zdravia !
– Od darcu z Oravskej Jasenice sme dostali štedrý finančný dar, ktorý sa budeme snažiť nasmerovať práve na pomoc jasenickým rodinám. Aj preto, lebo tu zatiaľ cesty námestovského anjela neviedli. Minulý týždeň sme tam boli na dvoch návštevách a …. ale o tom až nabudúce.
– Začiatkom decembra ste nám darovali veľmi zachovalú sedačku, kreslá, ľadničku, bežky s topánkami. Stačilo niekoľko esemesiek a veci dostali nových majiteľov.
Keď som už pri tých esemeskách. Na jednu z R. naozaj nezabudnem. Predchádzala jej návšteva, pri ktorej sme už matke priviezli sedačku, fotoaparát a zemiaky. Uvádzam ju tu v pôvodnej podobe :
“ Dobriden potrebujem mensiu ruru na pecenie mikrovlnku varnu kanvicu dvojplatnickovy varic odstavovac jogurtovac televizor fotak kameru naparovaciu zehlicku zemiaky na sadenie a psenicu na siatie fritak chladnicku hriankovac detom nodbuky dva a pre moje krsniatko nodbuk antenu na televizor bojler na vodu mensi aby v nom mohla ostat voda a taky aby som si mohla detom umyvat ruky a velmi by som vas prosila ci by mi niekto daroval budu pre psa obojok a retiazku sijaci kufrikovy stroja nite mensi koberec. VOPRED UAM PEKNE DAKUJEM.
P.S.POTREBUJEM TO SURNE. A ZAVOLAJTE MI KEDY PRIDETE. ESTE RAZ VAM PEKNE DAKUJEM.“
Keď som ju dočítal, ostal som stáť v nemom úžase . Chvíľu som to rozdýchaval a matne si pamätám, že som pani odpísal, aby si nás neplietla s Ježiškom. Nešlo ani tak o to, že dobrú polovicu z tých vecí o ktoré ma „súrne“ žiadala, nemám doma ani ja. Zvláštnejšie bolo, že ona tie veci vlastne vôbec nepotrebovala. Keď sme totiž predtým priviezli s kamarátom Peťom na jeho dodávke sedačku, po obhliadke domčeka sme zistili, že ju vlastne nemáme kam postaviť ( a sedačka skončila na skoro plnej povale ) ! Myslím si, že tie veci prioritne ani nemali slúžiť svojmu účelu. Mali vypĺňať prázdny priestor. V dome, v duši ?
Zajtra tu máme Vianoce. Stáli sme v dlhých radoch na veci, bez ktorých si sviatky nevieme predstaviť. Asi už máme všetko. Alebo sme sa o to aspoň pokúsili. Mať všetko potrebné. Nesmejme sa tej naozaj jednoduchej žene. Častokrát nie sme o nič múdrejší.