Za posledné dva dni sme ponavštevovali našich 20 rodiniek, aby sme sa čo-to dozvedeli o ich bežnom živote a každodenných starostiach. V štyroch rodinách už naša pomoc nebude potrebná. Dve mamy získali plný invalidný dôchodok, v ďalšej začali deti pracovať a v štvrtej rodinke sa konala rovno svadba a všetko sa určite zmení k lepšiemu. U iných sa situácia naopak zhoršila. U dvoch rodín všetko skomplikovala rakovina, v ďalšej cukrovka, problémy s chrbticou, ťažký úraz … S tým všetkým treba denne zápasiť a ešte mať silu na starostlivosť o deti.
Pre mňa sú to ženy hrdinky. Ani sa veľmi nesťažujú, skôr to tak vecne konštatujú a my počúvame. Nie že by sme im vedeli nejako zásadne pomôcť, ale ten rozhovor má čarovnú moc. Tu sa návštevy veľmi nestriedajú, to mi môžete veriť. Na záver niekde necháme stovečku. Niekde je detí viac, niekde na lieky, niekde na lyžiarsky a niekde možno na budúce. A ide sa ďalej.
Darčeky už nechávame na mamy, vedia čo treba a na čo majú. Ale jeden sme predsa len hľadali a našli. Kubkovi z Rabče heligónku. Tú starú mu predala mama, vraj mu netreba … Babka nám požalovala, tak v Sihelnom sme mu jednu našli priamo od učiteľa. No nie je skvelé keď chalan túži po harmonike a nie po novom mobile ?
Prajem Vám pekné sviatky a pokoj v duši
P.S.: A ešte jedna prosba na záver. Ak nám prispievate dlhodobo, skúste si prosím „valorizovať“ svoj príspevok. Ono ten svet naokolo je akosi stále drahší a niekde to cítiť ešte oveľa viac. ĎAKUJEME !!!