No a dnes si dáme novinky z ……… Námestova !
Len minulý týždeň som sa v kaviarni stretol s manželským párom z Námestova. Ona švitorivá štyridsiatnička (pani učiteľka) a on trocha mĺkvy, rozvážny introvert. Pred vyše rokom ho ťažká choroba pripravila o zdravé ruky, prácu, koníčky. Bremeno živiteľky a opatrovateľky troch školákov musela prevziať manželka a tiež starí rodičia. Práca, domácnosť, škola a potreby detí, liečebné procedúry s manželom. To všetko chce čas, veľa trpezlivosti, odriekania a ….. peňazí. Páčilo sa mi, ako mamina opísala ich autobusový „zájazd“ na vianočné trhy do Krakowa. Na spiatočnej ceste síce neviezli tašky „cenností“, ale vrteli sa nedočkavosťou, ako budú ocinovi rozprávať o krásnom Waweli, nazdobenom námestí a jazde na ozajstnom kočii. Darčeky by boli fajn, ale keby ich tatko mohol tak silno vystískať…… a ani to výchovné zaucho by vôbec nebolelo :). Ale možno tá nová liečba a nové lieky … Sme radi, že aj našim prispením možu príjsť nové nádeje. A začali sme už včera. Prajeme krásne Vianoce decká !
Už niekoľký krát som navštívil „dôchodcovskú“ domácnosť pani Márie z Námestova ( viď 25.5.) . Z vnuka – maturanta sa už stal vysokoškolák ! Trochu ma prekvapil svojou odvahou, aj keď som vedel, že problémom nebudú vedomosti, ale domáci rozpočet :(. Starkin dôchodok a náš príspevok stačia ako-tak na chod domácnosti, ale internát, strava, skriptá … hmmmm. Vybaviť sociálne štipendium problém nebol. Ale že sa ho dočkajú až v januári, to teda naozaj nečakali ! Ešte že pomohla suseda a následne aj naša pôžička. Na konci januára prídeme po splatenie dlžoby a popri tom mrkneme aj do indexu, nech vieme ako sa mladý rozbehol :).
Po pol roku sme sa s Lenkou opäť zastavili aj v rodine školáčky Soničky (viď 25.5.). Hneď nás upútal jej úúúplne nový „chlapčenský“ strih, ktorý bol oproti nedávnej šatke úplne šik ! Ale aj celkový zjav a iskra v očiach naznačili, že liečba ide správnym smerom. Soňa už normálne „zarezáva“ vo svojej triede a veru má čo doháňať. Ak budú zameškané vedomosti tým jediným problémom, tak to bude príma a rozlúčka s nemocnicou poteší určite viac než všetky jednotky sveta !
Hneď od Soničky sme sa vybrali na návštevu k ďaľšiemu školákovi, Tomášovi. Ich byt sme našli celkom ľahko, lebo až ku dverám bytu nás navigoval náš starý známy schodolez. Keďže bolo už dosť neskoro, privítala nás už len mamina, ktorá nám s neskrývanou hrdosťou popisovala, čo nového už Tomáš zvládne a akých má skvelých spolužiakov. Možno ste si aj Vy v novinách prečítali, ako organizovali zber železa, starých mobilov a tiež brigádu v ZTS Námestovo. Všetko s cieľom pomôcť Tomášovi s finančnými nákladmi na vozík, rehabilitáciu a liečbu. Keďže budúci rok mamina plánuje nový pobyt v Kováčovej, radi sme jej prisľúbili aj našu pomoc. Spoločne to potiahneme zase o kúsok ďalej.
Ozaj, skoro som zabudol na našich dôchodcov ! Ešte na konci októbra ma „nakopol“ nápad poslanca Mariána Čiernika a odovzdal som na mestskom úrade projekt, v ktorom sme naše mesto žiadali o poskytnutie finančnej podpory ich aktivít. Keď som sa stretol s pani Adamčíkovou, Zákopčanovou či pani Sameliakovou, len som neveriacky krútil hlavou, ako predstavitelia mesta „podporujú“ dôchodcovské aktivity. Sľuby, plány ale skutek zase raz utek :(. Mesto sa pýši prebytkovým rozpočtom, dobrou finančnou kondíciou a dôchodcovia nemajú ani len vlastnú miestnosť ! Nedá sa, nabudúce, máme iné priority, vydržte … Jednoducho ostuda ! Projekt odporučila aj finančná komisia, takže sa objavil aj v návrhu mestského rozpočtu na budúci rok. Snáď to konečne výjde. Niečo viac si môžete prečítať tu.