Zhruba pred hodinkou som našiel v pošte toto poďakovanie :
Zdravím Vás všetkých anielikou, ktorí pomáhajú nám všetkým chorým ľuďom.
Keď je všetko doma OK tak človek si vie ťažko vážiť to čo ma naj vzácnejšie nemyslí a ani nepremýšľa nad tým, že keď ochorie ako to bude. Snaží sa žiť život ako sa dá pracuje má nie aké ciele a hodnoty, ktoré sa snaží dodržiavať, ktoré s času na čas prehodnocuje skratka obyčajný kresťansky život.
Keby mi niekto pred rokom povedal čo má čaká v tomto roku a ako sa zmení môj život tak určite bi som mu neveril ani slovo. Prešiel som si takým menším peklom aspoň ja si to tak myslím, a stále som stým ešte nemí vyrovnaný to sa ani nedá, keď zákerná choroba z vás správy úplné bezmocného človeka.
Som veľmi rád, že sú v dnešnej unáhlenej dobe aj ľudia s veľkým srdcom čo nemyslia len na seba, ale aj na ostatných, ktorým podajú pomocnú ruku. Preto im so srdca prajem čo najviac pokoja, veľa lásky, silnú vieru a nadej. Šťastné a požehnané sviatky veľa zdravia v novom roku, ale aj v celom živote.
Ďakujem v mene svojej rodiny všetkým darcom čo prispievajú tým, ktorým to veľmi pomáha. Dáte nám pocítiť, že ste s nami súčasťou našej ťažkej životnej situácii. Nedávno sme dostali veľký dar, ktorý nás veľmi potešil chcel bi som sa poďakovať Katarínke, Jánovi a Dáške a aj ostatným neznámym, myslime na vás v modlidbach.
Ďakujeme s pozdravom rodina Odumorková.
Minulý rok Vám všetkým pred Vianocami ďakovali dve mamy. Teraz tak urobil chlap. Donedávna živiteľ rodiny. Keby som sa rozkrájal, tak to tak nenapíšem ! Lebo všetko čo napíšem ja bude stále len pohľadom z vonku. Odleskom skutočnosti ktorý je limitovaný mierou empatie a schopnosťami. Toto je ale posolstvo z vnútra. K tomu asi niet viac čo dodať. Howgh.