Je to už viac ako týždeň, čo skončil tábor „našich“ detí v Ústí nad priehradou. Dojmy sú ale stále živé. Spočiatku to boli len starosti, telefonáty s Denisou, Marekom, rodičmi. Zoznam mien detí o ktorých som vlastne nič nevedel. Teraz už vidím za každým menom tvár, príbeh, povahu. Keď si sadneme na trávu, je o čom. Viac napovie pohľad Denisy – našej táborovej vedúcej, ktorá tábor aj s ďaľšími piatimi pomocníkmi viedla.
“ Každý z nás asi zažil letný tábor. Posedenie pri táboráku, vejúca vlajka a kopa super zážitkov a nových kámošov. Aj my sme sa snažili taký pripraviť pre deti, ktorým pomáha Námestovský anjel. 23 detí od 6 do 14 rokov a 5 nádherných dní strávených v Ústí nad priehradou. Výlety, hľadanie pokladov, táborák, športové hry, kúpanie, nočné hry a tvorivé dielne. To všetko sme spolu zažili. Tie najcennejšie chvíle však boli všetky tie minúty popri tom všetkom. Rozhovory počas oddychu, večer pri ohni, cestou v autobuse alebo na lodi. Vtedy človek toho druhého spoznáva. Tieto naše decká boli úplne obyčajné a zároveň v čomsi iné. Každé má svoj príbeh, z ktorého niekedy trocha mrazí. Nemajú to jednoduché. Vtedy si uvedomím, že toho mám tak veľa. Zrazu má veľkú hodnotu úsmev ako poďakovanie od 6 ročnej Žanetky – benjamínka tábora. Podanie ruky a „Bolo tu super!“ od 13 ročného Tomáša, „repera“ s talentom na problémy.
A ja dnes ďakujem im. Za rozprávky na dobrú noc, za bojovnosť a snahu, za milé odkazy v táborovej pošte – všetky som si ich odložila. Budeme všetkým držať palce a veriť, že sa o rok znova stretneme !
P.S.: Pali a Tomáš, nezabudnite kŕmiť zajace, Zuzka pekne sa staraj o Žanetku, Nikolka som hrdá že si vtedy vyhrala aj nad chlapcami! Katka už si ťa s Gitkou určite nepomýlime a ani Janku s Viki ! Ďakujeme.
Denisa Graňáková
